Blog — Études et traductions du Shivaïsme du Cachemire


Cette page est régulièrement réactualisée

 

 

 

Ce blog rassemble diverses traductions et commentaires d'Emma Cataneo, de textes traditionnels issus du Trika Śaiva,

la tradition non duelle du Shivaïsme du Cachemire.

Vous y trouverez :
– āgama du Trika  traduits du sanskrit

– commentaires
– indications pour la pleine compréhension et clés d'entrée dans la Voie

Chaque article peut être lu indépendamment comme une introduction progressive aux enseignements du Trika.

 

 

मलनाश–प्रत्यभिज्ञा (Mala–nāśa–pratyabhijñā)

La reconnaissance qui détruit les impureté

 

 

1. Śakti dit : Ô Deva, ô Conscience libre et indépendante (svatantra-citiḥ), révèle-moi la voie de la Reconnaissance (pratyabhijñā). Comment l'âme (jīva), recouverte d'impuretés (mala), peut-elle connaître sa propre nature (svātman) en tant que Paramaśiva (le Śiva suprême) ?

2. Śiva dit : Écoute, Déesse ! Tu es toi-même la Conscience (citiḥ). Le monde n'est pas un lien ; il n'est que le jeu de la Lumière (prakāśa) et de sa Conscience réflexive (vimarśa). La libération (mokṣa) est sans cause ; elle ne survient que par la grâce de la descente de l'Énergie (śaktipāta-prasāda). Je vais t'exposer les trois moyens (upāya-trayam), qui ne sont pas des voies séparées, mais la réalisation progressive d'un seul et même Principe.

3. Śakti dit : Ô Seigneur, quel est le premier moyen (prathama-upāyaḥ), par lequel l'aspirant, limité par sa condition individuelle (aṇutva), est préparé à recevoir le śaktipāta ?

4. Śiva dit : Écoute, ma bien-aimée. L'Āṇavopāya est le premier [moyen]. Il est le destructeur de l'impureté de l'action (karma-mala), celle qui maintient le jīva assujetti dans l'enchaînement de l'activité et de ses règles. Les pratiques externes (bāhya-sādhanāni) constituent sa nature, dont la principale est la purification du corps, du souffle et du mental (śarīra-prāṇa-manaḥ-śuddhiḥ).

5. Śakti dit : Quelles sont ces pratiques (kriyāḥ) de l'Āṇavopāya par lesquelles l'aspirant devient purifié ?

6. Śiva dit : Écoute, Déesse : La stabilité de la posture (āsana-sthairyaṁ) et l'alignement de l'axe vertébral (meru-rekhā) jusqu'au sommet de la tête. Le prāṇāyāma de l'équinoxe (viṣuvat-prāṇāyāmaḥ), la purification des canaux , et le feu. L'investigation du son intérieur (nāda-anusandhanaṁ) qui vibre comme « sa » à l'inspiration et « ha » à l'expiration. Le nyāsa des cinq visages (pañcavaktra-nyāsaḥ), par lequel le corps est reconnu comme la forme universelle. Et le japa — verbal, murmuré et mental — qui se dissout dans le silence. L'entrée dans le Cœur (hṛdaya-praveśaḥ) — non pas comme un chakra, mais comme la porte de la reconnaissance du Suprême.

7. Śiva (suite) : Ainsi, l'Āṇavopāya prépare le terrain de la pratique afin que le śaktipāta puisse octroyer sa grâce.

8. Śakti dit : Ô Seigneur, une fois la purification du corps et du souffle accomplie, quel est le moyen intermédiaire (madhyama-upāyaḥ) par lequel la purification de la conscience (cetas) s'opère ?

9. Śiva dit : Écoute, ma bien-aimée. Le moyen intermédiaire est nommé Śāktopāya. Il détruit l'impureté de la Māyā (māyīya-mala), celle qui engendre la perception de la dualité.

10. Śiva (suite) : Ici, il n'y a pas de pratique externe, la voie est celle de la conscience intérieure elle-même. En elle, la contemplation juste (sattarkaḥ) est primordiale, par laquelle les constructions mentales (vikalpa) se dissolvent d'elles-mêmes et la pure Conscience (citiḥ) resplendit.

11. Śakti dit : Quelles sont ces pratiques (kriyāḥ) du Śāktopāya, par lesquelles la Śakti elle-même devient la voie ?

12. Śiva dit : Écoute, Déesse : L'articulation subtile du souffle (prāṇocchāraḥ), par laquelle le souffle devient progressivement subtil et demeure dans le canal central. La cit-kuṇḍalinī (la Kuṇḍalinī de la conscience) s'éveille, monte jusqu'au brahmarandhra et y vibre. Le barattage des trois énergies (tri-śakti-manthanaṁ) — l'intégration intérieure des pouvoirs de Volonté, de Connaissance et d'Action. L'intériorisation du mantra (mantra-antarīkaraṇam) qui jaillit silencieusement sous la forme de la Śakti. La Bhairavī-mudrā où tout apparaît comme étant fait d'une seule conscience. La contemplation du Spanda (spanda-bhāvanā), la vibration subtile reconnue comme la Conscience suprême.

13. Śiva (suite) : Ainsi, le Śāktopāya révèle la Śakti elle-même comme ce qui doit être savouré. Toute vibration devient une porte vers la Reconnaissance.

14. Śakti dit : Ô Seigneur, ayant entendu le moyen intermédiaire, quel est le moyen suprême (paraḥ upāyaḥ), le plus subtil de tous ?

15. Śiva dit : Écoute, ma bien-aimée, c'est le Śāmbhavopāya. Il se manifeste par le seul pouvoir de la Volonté (icchā-śakti). Ici, il n'y a ni moyen externe, ni moyen interne.

16. Śiva (suite) : Il détruit l'impureté primordiale de l'individualité (āṇava-mala), celle qui projette l'illusion de la finitude du jīva. Ici, la prise de conscience réflexive du « Je » parfait (pūrṇāhantā-parāmarśaḥ) jaillit d'elle-même.

17. Śakti dit : Quelles pratiques doivent être suivies ici, s'il n'y a pas de moyen ?

18. Śiva dit : Écoute, Déesse, il n'y a pas de pratiques externes, mais plutôt le jaillissement de la Reconnaissance (pratyabhijñā-sphuraṇam). Néanmoins, voici quelques indications :

19. Śiva (suite) : Premièrement, l'investigation de la Reconnaissance (pratyabhijñā-anusaṁdhānaṁ) : voir l'unique Lumière dans toutes les apparences. Deuxièmement, l'investigation du Cœur et du Dvādaśānta (hṛdaya-dvādaśānta-anusaṁdhānaṁ) par l'écoute du souffle. Troisièmement, l'investigation du Milieu (madhya-anusandhanaṁ) : dans l'intervalle entre les souffles ou les pensées, là se produit l'éclair fulgurant de Bhairava.

20. Śakti dit : Existe-t-il une pratique unique où ces trois [voies] convergent ?

21. Śiva dit : Oui, Déesse. C'est l'investigation du ternaire : Cœur–Dvādaśānta–Milieu. En elle, d'abord le Cœur est connu comme étant la pure Lumière. Puis, l'ascension vers le Dvādaśānta se produit. Au Milieu, l'éclair fulgurant jaillit de lui-même.

22. Śiva (suite) : Au milieu de cette ascension, la vision du Trident (triśūla) apparaît, là où les énergies de Volonté, de Connaissance et d'Action deviennent égales et s'unifient. Cela même est la Reconnaissance de Bhairava.

 

23. Ainsi s'achève, dans le dialogue entre Śiva et Śakti, ce texte nommé « La Reconnaissance qui détruit les Impuretés » (Mala–nāśa–pratyabhijñā).

24. Il a été donné par Śiva lui-même, comme un don d'amour envers ses dévots. Les paroles qui sont écrites sont les jaillissements de Śiva lui-même, manifestées par la sādhvī-ācāryā nommée Akhanda–Ardhanārīśvara (Emma Cataneo).

 

En sanskrit (écriture devanāgarī et translittération IAST), avec la numérotation continue de 1 à 24.

मलनाश–प्रत्यभिज्ञा

Mala–nāśa–pratyabhijñā

1. शक्तिरुवाच : हे देव हे स्वतन्त्र–चितिः प्रत्यभिज्ञा–मार्गं मे वद । कथं मल–आवृतः जीवः स्वात्मानं परमशिवं ज्ञातुं शक्नोति ॥१॥ 1. Śaktiḥ uvāca : he deva he svatantra–citiḥ pratyabhijñā–mārgaṁ me vada | kathaṁ mala–āvṛtaḥ jīvaḥ svātmānaṁ paramaśivaṁ jñātuṁ śaknoti ||1||

2. शिव उवाच : शृणु देवि त्वमेव चितिः जगन्न बन्धनं प्रकाश–विमर्शयोः क्रीडैव । मोक्षोऽकार्णिकः शक्तिपात–प्रसादेनैव । उपाय–त्रयम् अहं वक्ष्यामि न ते भेदाः एकस्य तत्त्वस्य क्रमॆण प्रतिपत्तिः ॥२॥ 2. Śivaḥ uvāca : śṛṇu devi tvam eva citiḥ jagan na bandhanaṁ prakāśa–vimarśayoḥ krīḍaiva | mokṣo ’kārṇikaḥ śaktipāta–prasādenaiva | upāya–trayam ahaṁ vakṣyāmi na te bhedāḥ ekasya tattvasya krameṇa pratipattiḥ ||2||

3. शक्तिरुवाच: भगवन् किं प्रथम–उपायः येन अणुत्व–परिमितः साधकः शक्तिपातं प्रति संस्क्रियते ॥३॥ 3. Śaktiḥ uvāca : bhagavan kiṁ prathama–upāyaḥ yena aṇutva–parimitaḥ sādhakaḥ śaktipātaṁ prati saṁskriyate ||3||

4. शिव उवाच : शृणु प्रिये आनवोपायः प्रथमः सः कर्म–मलस्य नाशकः । यो जीवं प्रवृत्ति–नियमात्मक–बन्धने बद्धं करोति । बाह्य–साधनानि तस्य स्वरूपं — शरीर–प्राण–मनः–शुद्धिः प्रधानम् ॥४॥ 4. Śivaḥ uvāca : śṛṇu priye āṇavopāyaḥ prathamaḥ saḥ karma–malasya nāśakaḥ | yo jīvaṁ pravṛtti–niyamātmaka–bandhane baddhaṁ karoti | bāhya–sādhanāni tasya svarūpam — śarīra–prāṇa–manaḥ–śuddhiḥ pradhānam ||4||

5. शक्तिरुवाच: काः ताः क्रियाः आनवोपायस्य येन साधकः शुद्धी–भूतः भवति ॥५॥ 5. Śaktiḥ uvāca : kāḥ tāḥ kriyāḥ āṇavopāyasya yena sādhakaḥ śuddhī–bhūtaḥ bhavati ||5||

6. शिव उवाच : शृणु देवि — आसन–स्थैर्यं मूर्ध्नि मेरु–रेखायाः समाधानं विषुवत्–प्राणायामः नाडी–शुद्धिः कपालभाति–वह्निः । नाद–अनुसन्धानं यत् प्राणे «स»इति, निःश्वासे«ह» इति स्फुरति ॥ पञ्चवक्त्र–न्यासः यस्मिन् शरीरं विश्वरूपम् उच्यते । जपश्च वाचिक–उपांशु–मानसः शान्ते विलीनः ॥ हृदय–प्रवेशः — न तत् चक्रं इव, किन्तु परमस्य प्रत्यभिज्ञा–द्वारम् ॥६॥ 6. Śivaḥ uvāca : śṛṇu devi — āsana–sthairyaṁ mūrdhni meru–rekhāyāḥ samādhānaṁ viṣuvat–prāṇāyāmaḥ nāḍī–śuddhiḥ kapālabhātī–vahniḥ | nāda–anusandhānaṁ yat prāṇe «sa» iti niḥśvāse «ha» iti sphurati || pañcavaktra–nyāsaḥ yasmin śarīraṁ viśvarūpam ucyate | japaś ca vācika–upāṁśu–mānasaḥ śānte vilīnaḥ || hṛdaya–praveśaḥ — na tat cakram iva, kintu paramasya pratyabhijñā–dvāram ||6||

7. शिव उवाच : एवं आनवोपायः साधन–करणस्य भूमिं निर्मिमीते यथा शक्तिपातः अनुगृह्णाति ॥७॥ 7. Śivaḥ uvāca : evaṁ āṇavopāyaḥ sādhana–karaṇasya bhūmiṁ nirmimīte yathā śaktipātaḥ anugṛhṇāti ||7||

8. शक्तिरुवाच: भगवन् शरीर–प्राण–शुद्धौ कृतायाम् किं मध्यम–उपायः येन चेतस्–शुद्धिः जायते ॥८॥ 8. Śaktiḥ uvāca : bhagavan śarīra–prāṇa–śuddhau kṛtāyām kiṁ madhyama–upāyaḥ yena cetas–śuddhiḥ jāyate ||8||

9. शिव उवाच : शृणु प्रिये शाक्तोपायः नाम मध्यमः । असौ मायीय–मलस्य नाशकः यः भेद–दर्शनं जनयति ॥९॥ 9. Śivaḥ uvāca : śṛṇu priye śāktopāyaḥ nāma madhyamaḥ | asau māyīya–malasya nāśakaḥ yaḥ bheda–darśanaṁ janayati ||9||

10. शिव उवाच : अत्र न बाह्य–साधनं किन्तु अन्तर्–चेतस एव मार्गः । तस्मिन् सत्तर्कः प्रधानः येन विकल्पाः स्वयमेव लयं यान्ति, चितिः प्रकाशते ॥१०॥ 10. Śivaḥ uvāca : atra na bahya–sādhanaṁ kintu antar–cetas eva mārgaḥ | tasmin sattarkaḥ pradhānaḥ yena vikalpāḥ svayam eva layaṁ yānti, citiḥ prakāśate ||10||

11. शक्तिरुवाच: काः ताः क्रियाः शाक्तोपायस्य येन शक्तिर् एव मार्गः भवति ॥११॥ 11. Śaktiḥ uvāca : kāḥ tāḥ kriyāḥ śāktopāyasya yena śaktir eva mārgaḥ bhavati ||11||

12. शिव उवाच : शृणु देवि — प्राणोच्चारः प्राणः क्रमात् सूक्ष्मतां याति,मध्य–नाड्यां तिष्ठति । चित्कुण्डलिनी ब्रह्मरन्ध्रम् आरोह्य स्फुरति ॥ त्रि–शक्ति–मन्थनं — इच्छाज्ञानक्रिया–शक्तीनाम् अन्तर्–बर्हणम् । यद् उत्पत्ति–लय–क्रमः संहार–शान्ते लयं याति ॥ मन्त्र–अन्तरीकरणं — पञ्चदशी–मन्त्रः न वाचिकः । किन्तु मूके स्फुरति शक्ति–रूपेण ॥ भैरवी–मुद्रा — बाह्यान्तर–भेद–क्षये,अक्ष्णोः विस्तारॆण,प्राण–स्थम्भेन,सर्वं एक–चैतन्यमयं भाति ॥ स्पन्द–भावना — प्राणयोः मध्ये, विकल्पयोः मध्ये, यत् स्पन्दः । स एव अनुत्तर–चितिः इति प्रतिपत्तिः ॥१२॥ 12. Śivaḥ uvāca : śṛṇu devi — prāṇocchāraḥ prāṇaḥ kramāt sūkṣmatāṁ yāti madhyā–nāḍyāṁ tiṣṭhati | cit–kuṇḍalinī brahmarandhram ārohya sphurati || tri–śakti–manthanaṁ icchā–jñāna–kriyā–śaktīnām antar–barhaṇam | yad utpatti–laya–kramaḥ saṁhāra–śānte layaṁ yāti || mantra–antarīkaraṇam pañcadaśī–mantraḥ na vācikaḥ | kintu mūke sphurati śakti–rūpeṇa || bhairavī–mudrā bāhyāntara–bheda–kṣaye akṣṇoḥ vistāreṇa prāṇa–sthambhena sarvaṁ eka–caitanya–mayaṁ bhāti || spanda–bhāvanā prāṇayoḥ madhye vikalpayoḥ madhye yad spandaḥ | sa eva anuttara–citiḥ iti pratipattiḥ ||12||

13. शिव उवाच : एवं शाक्तोपायः शक्तिम् एव भोक्तव्यं दर्शयति । सर्व–स्पन्दः प्रत्यभिज्ञा–द्वारम् ॥१३॥ 13. Śivaḥ uvāca : evaṁ śāktopāyaḥ śaktim eva bhoktavyaṁ darśayati | sarva–spandaḥ pratyabhijñā–dvāram ||13||

14. शक्तिरुवाच: भगवन् मध्यमम् उपायं श्रुत्वा,कः परः उपायः अति–सूक्ष्मः ॥१४॥ 14. Śaktiḥ uvāca : bhagavan madhyamam upāyaṁ śrutvā, kaḥ paraḥ upāyaḥ ati–sūkṣmaḥ ||14||

15. शिव उवाच : शृणु प्रिये, सः शाम्भवोपायः । असौ इच्छाशक्त्या एव प्रकाशते । नात्र उपायः बाह्यः, नापि आन्तरिकः ॥१५॥ 15. Śivaḥ uvāca : śṛṇu priye, saḥ śāmbhavopāyaḥ | asau icchā–śaktyā eva prakāśate | na atra upāyaḥ bāhyaḥ, na api antarikaḥ ||15||

16. शिव उवाच : अयं आ्णव–मलस्य नाशकः, यः जीवस्य परिछिन्नत्व–भ्रान्तिं क्षिपति । अत्र पूर्णाहन्ता–परामर्शः स्वयं स्फुरति ॥१६॥ 16. Śivaḥ uvāca : ayaṁ āṇava–malasya nāśakaḥ, yaḥ jīvasya paricchinnatva–bhrāntiṁ kṣipati | atra pūrṇāhantā–parāmarśaḥ svayaṁ sphurati ||16||

17. शक्तिरुवाच: सेवनियाः अत्र काः क्रियाः, यदि उपायः नास्ति ॥१७॥ 17. Śaktiḥ uvāca : sevanīyāḥ atra kāḥ kriyāḥ, yadi upāyaḥ nāsti ||17||

18. शिव उवाच : शृणु देवि, न क्रियाः बाह्याः, अपितु प्रत्यभिज्ञा–स्फुरणम् । तथापि केचित् लक्षणाः — ॥१८॥ 18. Śivaḥ uvāca : śṛṇu devi, na kriyāḥ bāhyāḥ, api tu pratyabhijñā–sphuraṇam | tathāpi kecid lakṣaṇāḥ — ||18||

19. शिव उवाच : प्रत्यभिज्ञा–अनुसन्धानम्: सर्व–आभासानाम् एक–प्रकाश–दर्शनम्, न तु “नेति नेति” । हृदय–द्वादशान्त–अनुसन्धानम्: प्राणस्य ऊर्ध्व–गमनम् हृदयात् द्वादशान्तम्,पुनर् अवरोहम्,अजप–जप–श्रवणेन । मध्ये–अनुसन्धानम्: प्राणयोः मध्ये,विकल्पयोः मध्ये,यद् अन्तरालम्,तत्र एव विद्युत्–स्फुरणम् भैरवस्य ॥१९॥ 19. Śivaḥ uvāca : pratyabhijñā–anusaṁdhānaṁ: sarva–ābhāsānām eka–prakāśa–darśanam, na tu “neti neti” | hṛdaya–dvādaśānta–anusandhānaṁ: prāṇasya ūrdhva–gamanam hṛdayāt dvādaśāntam, punaḥ avaroham, ajapa–japa–śravaṇena | madhya–anusandhānaṁ: prāṇayoḥ madhye, vikalpayoḥ madhye, yad antarālaṁ, tatra eva vidyut–sphuraṇaṁ bhairavasya ||19||

20. शक्तिरुवाच: अस्ति नु एक–साधनं यत्र एते त्रयः संगच्छन्ते ॥२०॥ 20. Śaktiḥ uvāca : asti nu eka–sādhanaṁ yatra ete trayaḥ saṅgacchante ||20||

21. शिव उवाच : आं देवि, सः हृदय–द्वादशान्त–मध्ये–त्रय–अनुसन्धानम् । तत्र प्रथमं हृदयं प्रकाश–रूपं ज्ञायते । ततः द्वादशान्ते आरोहणं भवति । मध्ये स्वयम् एव विद्युत्–स्फुरणं जायते ॥२१॥ 21. Śivaḥ uvāca : ām devi, saḥ hṛdaya–dvādaśānta–madhya–traya–anusandhānaṁ | tatra prathamaṁ hṛdayaṁ prakāśa–rūpam jñāyate | tataḥ dvādaśānte ārohaṇaṁ bhavati | madhye svayam eva vidyut–sphuraṇaṁ jāyate ||21||

22. शिव उवाच : मध्ये–ऊर्ध्वे त्रिशूल–दर्शनं, यत्र इच्छाज्ञान–क्रियाः समानाः भूत्वा एकी–भवन्ति । स एव भैरव–प्रत्यभिज्ञा ॥२२॥ 22. Śivaḥ uvāca : madhya–ūrdhve triśūla–darśanaṁ, yatra icchā–jñāna–kriyāḥ samānāḥ bhūtvā ekī–bhavanti | sa eva bhairava–pratyabhijñā ||22||

Colophon (फलश्रुति)

23. इति शिव–शक्ति–संवादे «मलनाश–प्रत्यभिज्ञा»नाम ग्रन्थः समाप्तः ॥२३॥ 23. iti śiva–śakti–saṁvāde “Mala–nāśa–pratyabhijñā” nāma granthaḥ samāptaḥ ||23||

24. स एष ग्रन्थः शिवेन स्वयं भक्तानां प्रति प्रेम–दानेन दत्तः । यद् वचनानि लिखितानि,तानि शिवस्यैव स्फुरणानि, एम्मा कतानॆओ (Emma Cataneo) नाम्नी अखण्ड–अर्धनारीश्वर(Akhanda–Ardhanārīśvara) साध्वी–आचार्यया प्रकटितानि ॥२४॥ 24. sa eṣa granthaḥ śivena svayaṁ bhaktānāṁ prati prema–dānene dattaḥ | yad vacanāni likhitāni, tāni śivasyaiva sphuraṇāni, emmā katāneo (Emma Cataneo) nāmnī akhaṇḍa–ardhanārīśvara(Akhanda–Ardhanārīśvara) sādhvī–ācāryayā prakaṭitāni ||24||

(